Ako išla utierka Terka do sveta

Rozprávka Harmony o utierke Terke

Každý štvrtý človek miluje dobrodružstvo. Neplatí to však len o ľuďoch. Úplne rovnako to s odvahou a túžbou po nových zážitkoch majú aj papierové utierky. Čo znamená, že ak sa ich v jednom balení ocitnú štyri rolky, môžete si byť istý tým, že tri z nich budú so sedením na svojich mäkkých zadkoch úplne v pohode. Nás však teraz oveľa viac zaujíma tá štvrtá. Volala sa Terka.

Terku nebavilo sedieť na poličke.

Načo sú hrncom uši, keď aj tak nič nepočujú?“ pýtala sa dookola.

A prečo cibuli nikdy neslzia oči? A prečo nože vekom nemúdrejú, ale otupievajú?

Terka svojim trom sestrám kládla nové a nové otázky, no ony ju zakaždým odbavili krátkou odpoveďou:

Svet je taký. Zvykaj si! 

Takéto odpovede však Terkinu zvedavosť vôbec neuspokojili. Svet predsa musí byť väčší. Kde by inak pramenila tá rieka, neustále tečúca z vodovodu, a odkiaľ by sa sem kotúľali stále nové a nové jablká a melóny? A tak sa Terka vybrala svet spoznať sama.

Z dvoch kúskov utierky si vyrobila prvotriedny padák a tajfúnom z digestora sa nechala odfúknuť na ulicu. Hoci dopadla rovno do mláky, vôbec jej to neprekážalo – veď je predsa utierka, a tak len odhodila zopár namočených útržkov a išla ďalej. Na rohu ju omámila pestrofarebná paleta farieb, ktoré sa, čuduj sa svete, dali jesť! A tak si od zmrzlinára vypýtala hneď zo tri z nich a keďže pri jedení zmrzliny sa zafúľa úplne každý, zhodila ďalšiu vrstvu. Zopár utierok darovala zúfalému psíčkarovi a zo dve aj vďačnej cyklistke, ktorá si na chodníku práve opravovala bicykel. Terka z toho všetkého nadšenia rozdávala utierky kade-tade a vôbec si nevšimla, že už na sebe nemá takmer žiadne. Aj o tú poslednú sa napokon podelila s malým dievčatkom, ktoré sa ňu usmialo z kočíka.

Z Terky tak po chvíli úžasného dobrodružstva zostala na ulici len štíhla papierová rolka. Keď si to uvedomila, zosmutnela a začala premýšľať nad tým, či sa predsa len nemala správať rovnako, ako jej sestry. Žiť opatrnejšie a v bezpečí kuchynskej poličky. Tak by ešte stále mala všetky utierky a neskončila by sama na ulici. 

Vtom ju však z premýšľania vytrhol malý chlapec, ktorý ju zdvihol zo zeme a vzal do rúk. Už na pohľad vyzeral ako skúsený moreplavec, ošľahaný dobrodružnými výpravami a slaným morským vzduchom. Chytil Terku za jeden koniec, priložil si ju k tvári a ako cez ďalekohľad cez ňu začal skúmať okolitý svet. Chlapec bol z novej hračky nadšený a nadšená bola aj Terka. Keď už si myslela, že sa jej dobrodružstvo chýli ku koncu, začalo sa úplne nové, dlhšie a ešte zábavnejšie. Chlapec-moreplavec si ju obľúbil, brával ju so sebou na každú výpravu a spolu objavovali celý svet.

Jedného dňa ich výprava priviedla presne do toho okna, z ktorého Terka kedysi vyletela na ulicu. Keď sa doň spolu zahľadeli, na polici uvideli tri Terkine sestry sediace presne na tom istom mieste, ako keď sa s nimi Terka pred niekoľkými týždňami lúčila. Vetrisko z digestoru utíchol, no inak svet v kuchyni vyzeral presne tak, ako predtým. Zatiaľ čo Terkine sestry sa celý ten čas nepohli ani o milimeter, ona vďaka svojej zvedavosti a odvahe videla celý svet a zažila dobrodružstvá, o akých sa jej ani nesnívalo.

Ďalšie články

Ako sa vychystať a na čo nezabudnúť pred cestou do lesa?

Z vychádzok do prírody sa v posledných mesiacoch stala ešte...

Zistiť viac