Ako macko nemohol zaspať

Lístie zo stromov už dávno opadlo. Ľadový  vietor ohýbal len holé konáre. Plchy a veveričky mali  v skrýšach poschovávané oriešky a ježkovia sa pomaly zahrabávali do kopy jesenného lístia. Aj macko sa naposledy dosýta najedol a uložil sa do svojej jaskyne, pripravený na zimný spánok.

Bol už december a ráno les pokryla námraza, ale po snehu ešte nebolo ani stopy. Macko sa prevaľoval z jednej strany na druhú. Zavrel oči, potom počítal ovečky.

Napočítal ich hádam aj tisíc, ale nič nepomáhalo. „Neviem spať bez poriadnej periny,“ zabručal smutne. Čudujete sa, akú perinu asi môžu mať medvede? No predsa snehovú. Najlepšie takú, ktorá by zakryla celú jaskyňu.

Vykukoval, ňuchal, ale vo vzduchu necítil ešte ani náznak sneženia. Vybral sa teda z brlohu na prechádzku. Povedal si: „Pôjdem, kam ma laby ponesú, až kým si nejakú perinu nenájdem. Keď sa mi labky unavia, aspoň lepšie zaspím.“

Macko síce nepoznal svetové strany, ale našťastie sa pustil smerom na sever. A vy, deti, už určite viete, že čím ďalej na sever, tým je počasie chladnejšie. Zrazu na obzore zbadal veľký kamenný hrad. Drevená značka pri ceste hlásala: Zimné kráľovstvo, dva dni cesty pešo.

„Čože, zimné? Tam predsa musia mať sneh,“ pomyslel si macko a pridal do kroku.

Bola práve noc a na niektorých plotoch viseli bielučké periny. Asi aby sa mrazom poriadne vyvetrali a vyčistili. Periny boli plné mäkučkého peria. Macko jednu  z nich nedôverčivo oňuchal, až z nej vyletelo pár pierok. Macko si kýchol. To nebude perina pre mňa, pomyslel si a pridal do kroku.

Kráčal teda ďalej, prešiel celý les, niekoľko lúk, no stále sa necítil ospalý. Pod labkami mu však už vŕzgal čerstvý mäkký sneh. „Vyzerá to tak, že som prišiel do krajiny, kde bude snehová perina,“ zamrmlal si popod nos. Bol uzimený, unavený, ale zaspať nemohol.

Tak sa dostal až do zimného kráľovstva. Zbadal, ako v diaľke pobehujú malí ľudkovia. Boli to deti. Zakrádal sa poza stromy a pozoroval, čo robia. Váľali sa v snehu, sánkovali sa a niektoré práve dokončovali snehové iglu. V mackových unavených očiach vyzeralo ako tá najúžasnejšia posteľ na svete. Macko počkal, kým sa zotmie a deti odídu domov. Potom sa odvážil k iglu priblížiť a dôkladne si ho poobzeral. „Aké pohodlné,“ zhodnotil, nazerajúc dovnútra. Potom si však pomyslel: „Asi by som sa ich mal najskôr opýtať, či im nebude prekážať, keď si vnútri pár mesiacov zdriemnem.”

Odber noviniek

Zanechajte svoj e-mail a odoberajte naše novinky

Zadajte platný e-mail
Pred odoslaním musíte súhlasiť

Ale len čo do iglu strčil hlavu, oči sa mu začali zatvárať. Vopchal dovnútra aj predné laby a začal zívať. „Iba si tu na chvíľu odpočiniem a hneď ráno za nimi zájdem…“ zívol naposledy a zaspal.

Lenže z chvíľky sa stala hodina, z hodiny deň, zo dňa týždeň. Macko našiel presne takú perinu, po akej túžil. Medzitým si deti postavili druhé iglu, smiali sa, spievali a robili hurhaj. Ale macko ani brvou nepohol. Ak raz zaspíte zimným spánkom, nič vás len tak nezobudí.

Keď prišla jar a macka prebudil topiaci sa sneh, pobral sa späť do svojich končín. Cestou premýšľal nad detskými pesničkami, riekankami a vtipmi, o ktorých sa mu celú zimu snívalo. A boli to veru veselé sny!

See more articles in this category winter magic rozprávky zimné rozprávky
Ďalšie články

Ako si vyrobiť misku na ovocie? – video

Chcete mať doma svoj originálny výtvor? Vďaka samotvrdnúcej modelovacej hmote...

Zistiť viac

5 zaujímavých miest na svete pre nadšencov mágie a kúziel

Vo svete, ktorý sa často riadi logikou a rozumom, existujú...

Zistiť viac

7 tipov na filmy, s ktorými zažijete kúzelné okamihy

V tomto článku sa vydáme na filmovú cestu plnú mágie....

Zistiť viac