Poklad našich lesov, ktoré nám závidí celý svet – turistické značky

Vybrať do lesa sa dá s mapou či mobilom v ruke. Existuje však aj oveľa romantickejšia cesta – nechať sa viesť turistickým značením.

Farebné turistické značky si v lese určite už všimol každý z nás. Len v slovenských lesoch pokrývajú vyše 15 000 kilometrov trás. Zatiaľ čo niektorí ich počas túry využívajú na navigáciu, pre mnohých sú len estetickou ozdobou bez praktického využitia. Ako sa v nich vyznať čo najlepšie? A ako vlastne turistické značenie vzniklo a čím sa od seba odlišujú jeho farby? 

Už od roku 1874

Na úvod jedna zaujímavosť – naše značenie turistických trás patrí vďaka tradícii ešte z čias Československa k najlepšiemu na celom svete. Systém pásikov a štyroch základných farieb, ktorý poznáme aj z našich lesov, od nás prebrali nielen okolité krajiny ako Poľsko či Ukrajina, ale aj ďaleká Brazília. 

Prvé turistické značenie sa na našom území objavilo už v roku 1874 v Štiavnických vrchoch. Odvtedy začala vznikať hustá sieť značiek a chodníkov, ktorej v našich končinách pomohlo hneď niekoľko skutočností – prístupnosť lesov, rozmanitý reliéf krajiny, ako aj vznik štátnej normy, ktorá od roku 1989 určuje jasný systém, ktorým sa značenie riadi.

Štyri farby 

Rozdelenie na štyri základné farby – červenú, modrú, zelenú a žltú – vzniklo už takmer pred storočím v medzivojnovom Československu. Jednotlivé farby určujú význam trasy – od červených, ktoré vedú po náročných trasách medzinárodného významu, cez regionálne modré, nástupové chodníky označené zelenou, až po žlté znázorňujúce regionálne trasy a skratky. 

Zároveň však platí aj pravidlo, že trasy rovnakých farieb by sa nemali krížiť, aby nedochádzalo na križovatkách takýchto ciest k nechceným nedorozumeniam.

Ďalšie zaujímavosti

Doteraz bola reč len o klasických turistických značkách – štvorcoch s rozmermi 10×10 centimetrov s tromi vodorovnými pásmi. Okrem nich sa však v lesoch nachádzajú aj takzvané smerovky upozorňujúce na zmenu smeru trasy či rázcestníky vyskytujúce sa na križovatkách viacerých ciest. 

Pestré je tiež umiestnenie značiek – od najklasickejšieho, na stromoch, cez rôzne balvany či kovové tyče, ktoré slúžia dobre najmä na miestach, ktoré bývajú v zime husto zasnežené. Vo všeobecnosti však platí, že rozostupy medzi dvomi značkami by mali byť v rozmedzí od 200 do 250 metrov.

Ďalšie články

Ako smrkajú vreckovky?

Každé dieťa vie, čo má robiť, keď sa mu nos...

Zistiť viac