Poklad našich lesov, ktoré nám závidí celý svet – turistické značky
Vybrať do lesa sa dá s mapou či mobilom v ruke. Existuje však aj oveľa romantickejšia cesta – nechať sa viesť turistickým značením.
Farebné turistické značky si v lese určite už všimol každý z nás. Len v slovenských lesoch pokrývajú vyše 15 000 kilometrov trás. Zatiaľ čo niektorí ich počas túry využívajú na navigáciu, pre mnohých sú len estetickou ozdobou bez praktického využitia. Ako sa v nich vyznať čo najlepšie? A ako vlastne turistické značenie vzniklo a čím sa od seba odlišujú jeho farby?
Už od roku 1874
Na úvod jedna zaujímavosť – naše značenie turistických trás patrí vďaka tradícii ešte z čias Československa k najlepšiemu na celom svete. Systém pásikov a štyroch základných farieb, ktorý poznáme aj z našich lesov, od nás prebrali nielen okolité krajiny ako Poľsko či Ukrajina, ale aj ďaleká Brazília.
Prvé turistické značenie sa na našom území objavilo už v roku 1874 v Štiavnických vrchoch. Odvtedy začala vznikať hustá sieť značiek a chodníkov, ktorej v našich končinách pomohlo hneď niekoľko skutočností – prístupnosť lesov, rozmanitý reliéf krajiny, ako aj vznik štátnej normy, ktorá od roku 1989 určuje jasný systém, ktorým sa značenie riadi.
Štyri farby
Rozdelenie na štyri základné farby – červenú, modrú, zelenú a žltú – vzniklo už takmer pred storočím v medzivojnovom Československu. Jednotlivé farby určujú význam trasy – od červených, ktoré vedú po náročných trasách medzinárodného významu, cez regionálne modré, nástupové chodníky označené zelenou, až po žlté znázorňujúce regionálne trasy a skratky.
Zároveň však platí aj pravidlo, že trasy rovnakých farieb by sa nemali krížiť, aby nedochádzalo na križovatkách takýchto ciest k nechceným nedorozumeniam.
Ďalšie zaujímavosti
Doteraz bola reč len o klasických turistických značkách – štvorcoch s rozmermi 10×10 centimetrov s tromi vodorovnými pásmi. Okrem nich sa však v lesoch nachádzajú aj takzvané smerovky upozorňujúce na zmenu smeru trasy či rázcestníky vyskytujúce sa na križovatkách viacerých ciest.
Pestré je tiež umiestnenie značiek – od najklasickejšieho, na stromoch, cez rôzne balvany či kovové tyče, ktoré slúžia dobre najmä na miestach, ktoré bývajú v zime husto zasnežené. Vo všeobecnosti však platí, že rozostupy medzi dvomi značkami by mali byť v rozmedzí od 200 do 250 metrov.
Palacinky s jablkovou plnkou
Predstavte si vôňu jemných palaciniek, ktoré sa na tanieri spájajú...
Zistiť viacAko si vyrobiť papierového ježka? – video
Vyrobte si s deťmi jednoduchého ježka, ktorý vám rozjasní jeseň....
Zistiť viac