Poklad našich lesov, ktoré nám závidí celý svet – turistické značky

Vybrať do lesa sa dá s mapou či mobilom v ruke. Existuje však aj oveľa romantickejšia cesta – nechať sa viesť turistickým značením.

Farebné turistické značky si v lese určite už všimol každý z nás. Len v slovenských lesoch pokrývajú vyše 15 000 kilometrov trás. Zatiaľ čo niektorí ich počas túry využívajú na navigáciu, pre mnohých sú len estetickou ozdobou bez praktického využitia. Ako sa v nich vyznať čo najlepšie? A ako vlastne turistické značenie vzniklo a čím sa od seba odlišujú jeho farby? 

Už od roku 1874

Na úvod jedna zaujímavosť – naše značenie turistických trás patrí vďaka tradícii ešte z čias Československa k najlepšiemu na celom svete. Systém pásikov a štyroch základných farieb, ktorý poznáme aj z našich lesov, od nás prebrali nielen okolité krajiny ako Poľsko či Ukrajina, ale aj ďaleká Brazília. 

Prvé turistické značenie sa na našom území objavilo už v roku 1874 v Štiavnických vrchoch. Odvtedy začala vznikať hustá sieť značiek a chodníkov, ktorej v našich končinách pomohlo hneď niekoľko skutočností – prístupnosť lesov, rozmanitý reliéf krajiny, ako aj vznik štátnej normy, ktorá od roku 1989 určuje jasný systém, ktorým sa značenie riadi.

Štyri farby 

Rozdelenie na štyri základné farby – červenú, modrú, zelenú a žltú – vzniklo už takmer pred storočím v medzivojnovom Československu. Jednotlivé farby určujú význam trasy – od červených, ktoré vedú po náročných trasách medzinárodného významu, cez regionálne modré, nástupové chodníky označené zelenou, až po žlté znázorňujúce regionálne trasy a skratky. 

Zároveň však platí aj pravidlo, že trasy rovnakých farieb by sa nemali krížiť, aby nedochádzalo na križovatkách takýchto ciest k nechceným nedorozumeniam.

Ďalšie zaujímavosti

Doteraz bola reč len o klasických turistických značkách – štvorcoch s rozmermi 10×10 centimetrov s tromi vodorovnými pásmi. Okrem nich sa však v lesoch nachádzajú aj takzvané smerovky upozorňujúce na zmenu smeru trasy či rázcestníky vyskytujúce sa na križovatkách viacerých ciest. 

Pestré je tiež umiestnenie značiek – od najklasickejšieho, na stromoch, cez rôzne balvany či kovové tyče, ktoré slúžia dobre najmä na miestach, ktoré bývajú v zime husto zasnežené. Vo všeobecnosti však platí, že rozostupy medzi dvomi značkami by mali byť v rozmedzí od 200 do 250 metrov.

Ďalšie články

Ako správne skladovať potraviny? Ktorým to svedčí spolu a ktoré neznášajú chlad?

Okolo skladovania potravín existuje minimálne toľko mýtov, ako okolo triedenia...

Zistiť viac

Ako Elvis prestal hundrať

Volal sa Milan, ale na to meno už dávno nepočúval....

Zistiť viac

Chcete produkovať menej odpadu? Začnite od úplných maličkostí

Produkovať menej odpadu dokáže každý z nás. Oblastí, v ktorých...

Zistiť viac