„Práce som mala vyše hlavy, ale človek srdcu ťažko rozkáže:” spomína Ivana Gáborík na odchod do L.A.

Rozprávali sme sa o živote v Los Angeles, hokeji, ale aj o tanečnej kariére. Prečítajte si rozhovor s Ivanou Gáborík, inšpiratívnou mamičkou, tanečníčkou, influencerkou a manželkou úspešného hokejistu Mariána Gáboríka. 

Poďme sa vrátiť do čias, keď ste sa presťahovali za vaším manželom do Ameriky, lebo aktívne hral hokej v NHL. V čom ste sa mu najviac prispôsobili okrem toho, že ste sa presťahovali do USA ďaleko od vašej rodiny?  

Odchod od rodiny, priateľov z rodného mesta nikdy nie je jednoduchý. O to viac, že som odchádzala v čase najväčšieho tanečného boomu na Slovensku. Účinkovala som v Let’s Dance, hrala som v divadelnom predstavení Just Dance, mala kopec individuálnych tanečných hodín a popri tom som ešte bola zamestnaná v jednej firme. Takže som mala práce a povinností vyše hlavy. Ale človek srdcu len ťažko rozkáže. 😊 S mojím príchodom do L.A. mi pribudlo veľa voľného času, na čo som nebola zvyknutá. Tak som ho využila na vzdelávanie v oblasti zdravého životného štýlu a spravila som si certifikát inštruktorky jogy. S odstupom času viem zhodnotiť, že čas osamote mi dal veľa, pretože som sa pustila do projektov, na ktoré by som tu možno nenabrala odvahu. S Katkou Jakeš sme založili Kattivu. Robili sme to síce na diaľku, ale obe nás to veľmi bavilo. Prinášali sme na Slovensko aktuálne novinky a trendy z Ameriky.

Ako dlho ste si zvykali na váš nový život v Amerike?

Ak mám byť úprimná, zvykala som si naozaj dlho. Iná mentalita ľudí, iné zvyky a životné tempo. Chvíľu mi trvalo, kým som sa na to naladila, ale to je asi prirodzené. Najviac mi chýbala rodina a priatelia, pracovné príležitosti a ten kolobeh všetkého, čo som tu zanechala. Na druhej strane sa mi otvoril nový priestor a možnosti na sebarealizáciu v úplne inej sfére, ktorú by som možno nikdy nepoznala, keby neodídem. Kto vie.

Ako vyzerali vaše dni, keď ste bývali v L.A.? Čomu ste sa venovali najviac?

Zo začiatku som najviac času venovala cvičeniu, joge, behaniu a vzdelávaniu v oblasti zdravého životného štýlu. Chodila som na kurzy varenia a v tom čase sme s Katkou už zakladali firmu Kattiva. Vzhľadom k časovému posunu, čo sme mali, si dovolím tvrdiť, že sme pracovali 24/7. Celý koncept spočíval v sledovaní a prinášaní aktuálnych trendov z Ameriky. Písali sme blog, v ktorom sme sa snažili vzájomne inšpirovať nielen v oblasti módy, ale aj zdravia a varenia. Časom sa mi podarilo získať pracovné víza a to mi prinieslo nové pracovné príležitosti. Začala som sa opäť venovať tancu, chodila som na rôzne kastingy, točila reklamy a fotila zaujímavé kampane.

Ako ste vnímali to, že ste chodili a neskôr ste sa vydali za jedného z najúspešnejších hokejistov?

V Amerike som to vnímala veľmi. Bolo úžasné sledovať, ako ho tam vnímajú ľudia, spoznávajú, zdravia, chcú sa odfotiť alebo ho len pochváliť a popriať mu všetko dobré. Na druhej strane som ho veľmi obdivovala a obdivujem dodnes za tú obrovskú drinu a sebazaprenie, ktoré musel vynaložiť na to, aby tento úspech dosiahol. Je prirodzené, že ľudia častokrát vnímajú len to pozlátko, ale to, koľko úsilia je za tým, vedia len samotní hráči a ich najbližší.

Chodievali ste ho pravidelne podporovať na zápasy?

Chodila som pravidelne na všetky jeho zápasy a keď hrali vonku, tak som sledovala priamy prenos v televízii. Patrila som skôr k tým dievčatám – partnerkám, ktoré zápas sledovali a nie sa rozprávali. 😊

Boli ste na víťaznom zápase, keď váš muž získal Stanley Cup s klubom LA Kings? Aké ste mali pocity?

Bol to nezabudnuteľný zážitok. Pri tej spomienke sa mi ešte dnes tisnú slzy do očí. Zodvihnúť víťazne nad hlavu Stanleyho pohár je snom každého hokejistu. Spolu s jeho rodičmi sme verili a tajne dúfali, že sa to podarí. Nemala som príležitosť sledovať celú jeho hokejovú kariéru, ale som šťastná, že som mohla byť pri tom, ako vyhral so svojím tímom vysnívanú trofej, a tým pomyselne zavŕšil svoju celoživotnú kariéru.

 

Prežívate majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji ešte aj teraz? Sadnete si ešte k telke a pozriete si zápas či si už chcete od toho oddýchnuť?

Patrím ku generácii, keď sme majstrovstvá poctivo sledovali a tešili sa na každý jeden zápas. Keď som mala 16 rokov, stali sme sa majstrami sveta a na tie oslavy a emócie celého národa sa len ťažko zabúda. 😊 Takže tá láska k hokeju tam vždy bola a keď je príležitosť, tak vždy si ho rada pozriem.

Čo sa zmenilo vo vašom živote, odkedy váš manžel už aktívne nehrá hokej?

Zmenilo sa toho dosť. Vrátili sme sa späť na Slovensko, usadili sme sa v jeho rodnom meste Trenčíne a založili si rodinu. Náš život nabral trochu iný smer a pokojnejšie tempo. Nemusí chodiť na zápasy a neustále cestovať. Vidí naše deti vyrastať a teší sa z každého nového pokroku, čo dosiahnu. Našiel si záľuby, ktorým sa aktívne venuje. A spolu s Borisom Valábikom majú svoj podcast, ktorý ho veľmi baví.

V mnohých podcastoch ste sa o vašom manželovi vyjadrili, že je dokonalý manžel. Prezraďte nám, v čom?

Najdôležitejšie je asi to, že má čas. Čo je v dnešnej dobe veľmi vzácna komodita. A v neposlednom rade má vôľu byť nápomocný. A to si na ňom veľmi cením. Viem, že sa naňho môžem spoľahnúť. Aj napriek našej pracovnej vyťaženosti sa vždy dokážeme zladiť tak, aby boli všetci členovia našej domácnosti spokojní vrátane našich detičiek. 😊

Poďme k vašej tanečnej kariére. Kedy ste začali s tancom a čo vás k nemu viedlo?

S tancom som začínala ako 4- alebo 5-ročná, nepamätám si presne. Priviedli nás k nemu naši susedia, ktorí prišli s inzerátom, že sa otvára tanečná škola. Tak sme sa tam zašli zo zvedavosti pozrieť, no a tanec sa stal súčasťou našich životov až dodnes. 

Keď vás prvýkrát oslovili, aby ste išli tancovať do televíznej show Let’s Dance, pamätáte si, aké pocity ste z toho mali? Reagovali ste hneď pozitívne či ste si to radšej nechali prejsť hlavou?

Keď nás oslovili prvýkrát s ponukou tancovať v Let’s Dance, tak sme ponuku zdvorilo odmietli. Bol rok 2006 a televízne obrazovky ovládli reality show. Mysleli sme si, že to bude niečo podobného charakteru. Nevedeli sme tak rýchlo ako dnes dohľadať podrobnosti o projekte. Až neskôr sme zistili, že ide o krásny projekt, kde okrem tanca vieme precvičiť aj svoje trénerské zručnosti a pričuchnúť aj k hereckému umeniu prostredníctvom našich tanečných partnerov. Pozvanie do druhej série sme teda aj s bratom už neodmietli.

Minulý rok ste sa do show Let’s Dance vrátili. Aké bolo pre vás tancovať s vaším manželom? 

Návrat do Let’s Dance bol úžasný. O to viac, že som to tentokrát mohla zdieľať spoločne so svojím manželom. Lebo dovtedy mal všetky tie emócie a pocity, ktoré som pri tom zažívala, len sprostredkované. Pri každej príležitosti sa opakujem, že je to jeden krásny a veľkolepý projekt, ktorý je aj dosť náročný. Nielen časovo, ale tiež aj fyzicky a psychicky. Ale stojí to za to. Na začiatku nastúpite do emočného rýchlika a necháte sa unášať tou dobrodružnou cestou. Vypadnutie príde občas priskoro, inokedy v ten najvhodnejší čas. Je len na vás, ako to prijmete. Preto si to treba užívať od prvého momentu. Ale garantujem, že na tú jazdu nikdy nezabudnete. 😊

Máte dve malé deti, ako náročné bolo obdobie, keď ste potrebovali skĺbiť rodinu, tréningy, generálky a živé prenosy? Ako vyzerali vtedy vaše dni?

Tak pre mňa osobne je oveľa náročnejšie fungovať v stereotype (iba pracovný alebo len rodinný život). Tráviť čas s deťmi milujem, ale možnosť obliecť si tanečný kostým, vymýšľať choreografie, zažiť tú atmosféru je príjemnou zmenou, ktorá mi dobíjala baterky a z tej energie čerpám snáď dodnes.

Na vašom Instagrame zdieľate mnohé úžasné recepty, ktoré si vaši sledovatelia rýchlo obľúbili. Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste napísali kuchársku knihu? Určite by mala veľký úspech.

Dodnes mi chodia správy, či nevydám kuchársku knihu. Ja sama sa nepovažujem za kuchárku, ktorá by nejak inovatívne varila a prinášala nové kuchárske kreácie. Varím prevažne vyváženú domácu stravu, ktorá je vhodná pre deti a chutí aj nám dospelým a nezaberie mi viac ako 30 minút. Moja babka bola skvelá kuchárka, a tak nás doma vždy čakala chutná domáca strava. Vďaka nej som si to osvojila a preniesla aj do našej rodiny.

Nechýba vám vaša spoločná značka Kattiva, ktorú ste mali s kamarátkou Katkou Jakeš? Nechceli by ste ju znova rozbehnúť?

Naša značka Kattiva nám s Katkou veľmi chýba. A určite, ak by boli na to podmienky, s radosťou by sme sa k nej vrátili. Zaberalo nám to však viac času, ako by sme tomu aktuálne popri deťoch vedeli venovať. Jedine, že by sme pracovné pozície obsadili inými ľuďmi, ktorí by nám s tým pomáhali. Ale v tom prípade by to zmenilo pôvodný charakter a už by to nebolo také to „naše“.

A posledná otázka, čo vám v poslednom čase spravilo radosť?

Radosť mi vie denne spraviť veľa vecí. Ale posledné, čo mi napadá, bolo, keď sme s deťmi boli pozrieť MS v 10 tancoch a krasokorčuliarsku súťaž. Pozorovať ich, ako so zatajeným dychom sledujú, čo sa odohráva na tanečnom parkete a ľadovej ploche, je pre mňa fascinujúce. Pripomína mi to moje detstvo, ako som s obdivom sledovala staršie dievčatá, ako tancovali a túžila byť ako ony. Sú síce ešte maličké, ale už teraz v nich vidieť motiváciu, túžbu niečo robiť a zlepšovať sa v tom. Verím, že im to vydrží. A my ich v tom s manželom budeme radi podporovať.

 

O Ivane Gáborík sa môžete dozvedieť viac na jej Instagrame. 

 

See more articles in this category rozhovor rodina Hokej
Ďalšie články

5 zaujímavých miest na svete pre nadšencov mágie a kúziel

Vo svete, ktorý sa často riadi logikou a rozumom, existujú...

Zistiť viac

7 tipov na filmy, s ktorými zažijete kúzelné okamihy

V tomto článku sa vydáme na filmovú cestu plnú mágie....

Zistiť viac

Ako si vyrobiť balzam na pery? – video

Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, že si vyrobíte vlastný...

Zistiť viac